• Obec Žehra – Spišský hrad
  • Info: Turistické informačné centrum Spišské Podhradie, Mariánske námestie 34, 053 04 Spišské Podhradie
  • E-Mail: tic.spisskepodhradie@gmail.com
  • Tel.: +421534195133
  • GPS: 48.998745, 20.770208 (Parkovisko pod hradom)

OD PRVOPOČIATKOV PO ZÁCHRANU

Už samotná nedostupnosť hradného vrchu s takmer kolmými bralami siahajúcimi do výšky 40 metrov lákala pravekých obyvateľov k osídľovaniu lokality. Na prelome 11. a 12. storočia boli travertínovom brale vybudované prvé významnejšie stavby obranného charakteru, ktoré položili základ neskoršiemu hradu. K rozmachu mohutnej výstavby boli potrebné ľudské zdroje. Práve preto v tomto čase došlo k zásadnému osídľovaniu a vznikali nové dediny i mestečká v celom okolí.

Opevnenie poskytlo dôležitú ochranu obyvateľom podhradia počas tatárskeho vpádu v roku 1241. Hrad odolal, no plienenie krvilačnej hordy ešte viac podčiarkovalo potrebu rozšíriť a posilniť obranyschopnosť Spiša pred vonkajším nepriateľom.

Ďalšie storočia patrili rôznym potýčkam majiteľov hradu. Za lepších dní sa hradný komplex zveľaďoval a rozširoval, za horších zase upadal.

Hrad mal veľký strategický význam počas protihabsburského povstania Imricha Tökölyho a Františka II. Rákócziho. Vojsko cisára Leopolda I. obsadilo hrad. Boli zásadne poškodené steny horného hradu, kde boli do vybúraných častí osadené delá. Tie boli namierené na cestu do Levoče. Podpísaním Satmárskeho mieru si Habsburgovci zabezpečili vládu nad Uhorskom a Spišský hrad stratil na význame.

Posledným klincom do rakvy sa pre hrad stal osudný požiar v roku 1780. Plamene zhltli všetko, čo nebolo z kameňa. No aj murivo pod vplyvom počasia chátralo a začalo sa rozpadať. Udalosti dvoch svetových vojen uzavreli temné obdobie veľkej spišskej fortifikačnej pamiatky.

Tesne po vojne bol Spišský hrad vyhlásený za štátnu kultúrnu pamiatku. Štatút národnej kultúrnej pamiatky mu bol pridelený v roku 1961, keď sa zároveň zahájil rozsiahly výskum a komplexná záchrana zrúcaniny. Reštaurátorské práce prebiehajú dodnes.

HRAD AKO MÚZEUM

Dnes sú na Spišskom hrade verejnosti sprístupnené expozície spravované Spišským múzeom. Vývoj osídlenia hradnej lokality približuje archeologická časť. Obzvlášť pútavý je nález rímskych mincí. Tento poklad stáročia ukrývala Temná jaskyňa vinúca sa útrobami hradného brala.

Ako to asi na hrade prebiehalo počas stredovekých osláv, predstavuje hradná kuchyňa. Návštevník sa tam dozvie, že v časoch blahobytu sa hosťom predkladalo až niekoľko desiatok chodov bohatých na vtedy všetky známe pokrmy, pričom obzvlášť dobre bola zastúpená divina.

K veľkolepým oslavám neodmysliteľne patril aj oddych. Pre najbohatších boli v pevnosti zriadené spálne s posteľou. A kam líhala chudoba? Aj to sa dozviete počas prehliadky hradu.

Zimomriavky vyvolávajú svedectvá viažuce sa k justícii. Nástrojmi pravdy sa stali mučiace zariadenia, ktoré zaručovali vyžadované doznania a rýchle uzatváranie prípadov. Veru, aj o tom sa dozviete v hradnej časti venovanej feudálnemu právu. K fotogenickým exponátom môžeme zaradiť stredoveké ručné zbrane a delá.

HRADNÉ POHLADENIE DUŠE

Počas teplých letných dní a večerov sa Spišský hrad stáva javiskom rôznych kultúrnych podujatí. Obzvlášť veľkej popularite sa tešia hudobné koncerty.

Svojimi úctyhodnými rozmermi 100 x 100 metrov zaujme geoglyf viditeľný z hlavnej cesty. Kamenný výtvor, pripomínajúci obrazce z peruánskej planiny Nazca, bol pod Spišským hradom vytvorený austrálskym umelcom v roku 2008. Kamenný kôň znázorňuje výjav z keltských mincí. Rovnaký motív koňa na minci sa nenašiel nikde inde na Slovensku.

Najmenších a romantikov chytí za srdce legenda o krásnej Hedvige. O čom je? To sa môžu návštevníci dozvedieť počas návštevy jednej z najcennejších pamiatok Spiša.

Dodatočné informácie:

Spišský hrad, ktorý sa rozprestiera na ploche viac ako 4 hektárov, je jedným z najväčších zrúcaninových hradných komplexov v strednej Európe. Jeho monumentálna silueta definuje východný horizont Spiša. V roku 1993 bol Spišský hrad spolu s okolitými kultúrnymi pamiatkami zapísaný do Zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO, čo svedčí o jeho výnimočnom historickom a kultúrnom význame.

Výstavba hradu na travertínovej kope sa datuje do začiatku 12. storočia, pričom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1120. Pôvodne slúžil ako pohraničná pevnosť, ale neskôr sa stal sídlom spišského župana, čo z neho urobilo hlavné centrum svetskej moci na Spiši.

V druhej polovici 15. storočia sa Štefan Zápoľský, nový majiteľ, rozhodol prestavať Spišský hrad na reprezentačné šľachtické sídlo. Vybudoval tu palác, rytiersku sieň a kaplnku sv. Alžbety. Hradné komnaty boli miestom narodenia jeho syna Jána Zápoľského, ktorý sa neskôr stal kráľom Uhorska.

Počas ďalších storočí hrad prešiel viacerými zmenami pod vedením rodín Thurzovcov a Csákyovcov. V roku 1780 však zúriaci požiar zničil hradný komplex, premeniac ho na zrúcaninu. V roku 1970 pamiatkari začali technicky náročnú konzerváciu, ktorá zachránila zvyšné časti hradu a zastavila jeho postupné chátranie.

Dnes sa na Spišskom hrade nachádzajú muzeálne expozície Spišského múzea, ktoré približujú dejiny hradu, stredoveké zbrane a feudálnu justíciu. Pre tých, ktorí chcú objaviť okolie, je k dispozícii náučný chodník Sivá Brada – Dreveník. Tento pohodlný chodník má osem zastávok, kde sa turisti môžu dozvedieť viac o histórii a prírodných zaujímavostiach regiónu. Výstup na hrad je možný po značenej trase zo Spišského Podhradia, alebo pohodlnejšie z parkoviska pred hradbami. Spišský hrad je nielen miestom bohatým na históriu, ale aj bránou do malebnej krajiny Spiša.