• Kontakt: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, 054 01 Levoča
  • E-mail: mesto@levoca.sk
  • 053/451 40 01

Takmer kompletne zachovaný hradobný systém je dlhý 2,5 km. Zachovaných je dodnes asi 80% opevnenia v celom svojom profile (hradobný múr, hradobná terasa, parkánový múr, hradobná priekopa z exteriérovej časti a hradobná ulička z interiéru), z 16 bášt a veží sa zachovalo šesť. Systém opevnenia prirodzene vymedzuje pôdorysne obrys historickej časti mesta a vytvára jeho jedinečnú siluetu.

Podľa archeologických výskumov Levoču na terajšom mieste postavili spišský Sasi po odchode Tatárov. Mesto malo dobrú strategickú polohu. Prirodzeným vysokým zrázom je chránené zo severnej i západnej strany. Najzraniteľnejšou stranou bola východná, preto vzniklo v okolí Košickej brány opevnenie ako prvé.

Predpoklad dokončenia hradobného systému v primitívnejšej podobe je datovaný v prvej polovici 14. storočia. Prvý krát bolo mesto obliehané už v roku 1400 Štefanom z Ľubovne, ale obliehaniu odolalo, čo svedčí o už dokončenom uzavretom hradobnom systéme.

Hradby sa opravovali podľa potreby. Najväčšou pohromou bol obrovský požiar v r.1550, kedy zhorelo s výnimkou 18 domov celé mesto. Zhoreli aj hradby, veže a bašty mesta. Panovník vtedy mestu odpustil všetky dane aby si mohla znovu postaviť fortifikačný systém.

Počas stavovských povstaní bolo mesto nútené venovať zvýšenú pozornosť svojím hradbám a hradobnému systému. Medzi rokmi 1605 a 1670 sa postavili 3 nové bašty, z ktorých sa dve spomínajú ako Nová bašta. V roku 1649 začali stavať baštu medzi Vyšnou a Menghardskou bránou. Celé hradby tvorili dva pásy múrov, pričom vnútorný dosiahol niekde výšku až 8m. Za ním nasledoval parkan široký 4,5 – 6 m a parkanový múr. Pred ním sa nachádzala hradobná priekopa, ktorú bolo možné podľa potreby napustiť vodou. Vizitácia  v roku 1670 zaznamenala celkovo 16 bášt a veží.

Zrušenie Levoče ako vojenskej pevnosti v roku 1779 odstránilo povinnosť starať sa o hradby a umožnila sa voľná manipulácia s nimi. V tej dobe bol ešte pred Vyšnou aj Nižnou bránou barbakán s padacím mostom a aj Menghhardská brána mala padací most. Ten stav sa však dlho neudržal. Bola strhnutá Mengharsdká brána, odstránený padací most a na jej mieste bola postavená  brána ako ju poznáme dnes. Odstraňovali sa aj barbakány pred hlavnými bránami,

Druhá polovica 19. storočia priniesla prudké technické zmeny. Časť mešťanov chcela hradby zbúrať z hygienických dôvodov no konzervatívny magistrát hradby ponechal a urobili v nich len prielom. Odstránili sa časti hradieb v súvislosti so stavbou kasárni a odstránila sa Nižná brána.  Tým sa uvoľnila pôvodná hradbami vymedzená urbanistika mesta  a mesto sa rozrastalo o nové ulice.

Na prelome 19. a 20. storočia začali prebiehať reštaurátorské a modernizačné práce nielen aj na hradbách a súčasná podoba hradieb sa už roky udržiava. Vyšná, dnes Košická brána a Menghardská brána sú zachované aj v súčasnosti. Dnes sú za hradbami zo severnej a západnej strany vychádzkové chodníky.