Renesančné pamiatky v regióne Tatry-Spiš-Pieniny

Destinácia Tatry-Spiš-Pieniny ponúka turistom množstvo nádherných miest, máloktorý región sa môže pochváliť tak pestrým zastúpením kultúrnych i prírodných krás. V rámci kultúrnych krás nájdeme v regióne viacero impozantných renesančných pamiatok, ktoré sa určite oplatí navštíviť. Medzi známe renesančné pamiatky môžeme zaradiť pamiatky v meste Kežmarok, v meste Spišská Belá, ktorého súčasťou je bývalá obec Strážky, ako aj v obci Vrbov.

Zlatá veža v Kežmarku

Tak nazývali zvonicu pre jej niekdajšiu zlatú sgrafitovú výzdobu. Je právom považovaná za najkrajšiu kampanilu na Spiši. Renesančná zvonica so štvorcovou podstavou stojí v tesnej blízkosti Baziliky sv. Kríža. Zdobí ju renesančná štítková atika s erbami cisárskeho habsburského rodu, Uhorska a mesta Kežmarku. Vo vnútri sú na drevenej konštrukcii zavesené tri zvony. Najstarší zvon z roku 1525 s názvom Campanila Maxima váži 4300 kg a je piatym najväčším zvonom na Slovensku. Bol zrekonštruovaný kvôli praskline a v roku 2016 opätovne zavesený do zvonice. Zvoní sa na ňom stále ručne.

Mestský hrad v Kežmarku

Kežmarský hrad, postavený v renesančnom štýle s baštami, sa nachádza v centre mesta – v súčasnosti funguje ako múzeum. Stredoveká história hradu bola veľmi dobrodružná: v roku 1441 ho obsadili husiti, neskôr ho kráľ Matej daroval rodine Szapolyai, ktorá rozšírila pevnosť na gotický hradný komplex. V roku 1579 ho kúpil bohatý obchodník Sebastián Thököly. Rod Thökölyovcov dal gotický hrad prestavať na zámok v renesančnom štýle, ktorý sa stal sídlom rodiny. Z ďalekých krajín boli pozvaní majstri kamenári, murári, maliari, ktorí na nádvorí vytvorili arkády v renesančnom štýle a steny priestranných siení zámku ozdobili nádhernými maľbami. Narodil sa tu najznámejší člen rodiny, uhorské a sedmohradské knieža Imrich Thököly, legendárny „kurucký kráľ“, ktorého hrob sa nachádza v novom evanjelickom kostole Kežmarku. V roku 2021 bola pred hradom inštalovaná jeho socha v pozícii bojovníka sediaceho na koni. Po porážke kuruckého povstania cisár Leopold skonfiškoval hrad a jeho luxusné zariadenia nechal preniesť do Viedne.

Renesančná zvonica v meste Spišská Belá

V meste Spišská Belá v tesnej blízkosti rímskokatolíckeho kostola sv. Antona Pustovníka sa vypína renesančná zvonica so štvorcovým pôdorysom. Tento kostol bol postavený okolo roku 1260 a do dnešných dní je najväčšou architektonickou dominantou Spišskej Belej. Zvonica bola postavená okolo roku 1590 a od ďalších kampanil na Spiši sa líši tým, že nie je zdobená sgrafitom. Stavba je zakončená motívom štítkovej atiky, ktorá je špecifikom východoslovenskej renesancie.

Kaštieľ Strážky a zvonica

Jadrom historického osídlenia Strážok bol kaštieľ, kostol sv. Anny a zvonica, ktoré dnes ako celok tvoria národnú kultúrnu pamiatku a patria medzi významné architektonické skvosty Spiša. Na rekonštruovanom objekte situovanom v anglickom parku z 19. storočia možno sledovať stavebný vývoj od neskorogotickej podoby (15. storočie) cez renesančnú prestavbu až po barokovo-klasicistické úpravy (z konca 18. storočia). Kaštieľ Strážky je nielen sídlom expozície Slovenskej národnej galérie, ale aj miestom zaujímavých kultúrnych podujatí.

Zvonica vo Vrbove

V obci Vrbov okrem známeho kúpaliska nájdeme aj renesančné pamiatky. Jednou z nich je zvonica, ktorá bola postavená v 16. storočí ešte v gotickom slohu – zachoval sa gotický portál. V renesančnom slohu bola prestavaná v roku 1644 majstrom Ulrichom Metererom. Sgrafitová výzdoba je jednoduchšia, ako v Kežmarku a Strážkach. Je delená oblúčikovým vlysom. Vedľa stojí kostol sv. Serváca.

Cestovný ruch dostáva od pandémie tvrdé rany, z ktorých sa bude dlho spamätávať. Príroda a kultúrne pamiatky v destinácii Tatry-Spiš-Pieniny na kráse a jedinečnosti nič nestratili, preto sa tešíme na všetkých milovníkov histórie, kultúry i prírody. Destinácia Tatry-Spiš-Pieniny predstavuje bezpečné mesto, so vzácnymi historickými pamiatkami a peknou prírodou, ktoré sa oplatí navštíviť.

Spracoval: Ing. Juraj Buranovský
Foto: Zvonica v Kežmarku, Hrad v Kežmarku, Ing. Gabriela Bodnárová