PAMÄTNÉ TABULE v meste Kežmarok

PAMÄTNÉ TABULE

EN

Kežmarok od nepamäti disponoval veľkým historickým i ľudským potenciálom. Ľudia menili  myšlienky na slová a slová v skutky, z ktorých sa stali zvyky. A práve zvyky predkov sformovali charakter mesta, ktorý v prúde času predurčuje náš ďalší osud.

Prechádzkou po historickej ceste nachádzame mnohé pamätné tabule popri už dávno osadených. Predstavme si aspoň najvýznamnejšie z nich.

NAJDÔLEŽITEJŠIE PAMÄTNÉ TABULE NA HISTORICKEJ CESTE

Pri vchode do Dreveného evanjelického artikulárneho kostola je tabuľa osadená pri príležitosti 500. Výročia pamiatky reformácie (1517 – 2017) a 300. výročia postavenia dreveného artikulárneho kostola (1717 – 2017).

Blízko stojaca budova evanjelického Lýcea je posiata pamätnými tabuľami. A právom. Veď v tejto preslávenej škole študovali najvýznamnejšie osobnosti posledných storočí. Ja jednej tabuli stojí: Tu pôsobil ako rektor a profesor lýcea spisovateľ a dramatik Ján Chalupka (1818 – 1824).

Aj interiér v Novom evanjelickom kostole stráži pamiatku na predkov. Z ulice viditeľná je tabuľa s menom Jur Hronec (1881 – 1959), ktorý ja považovaný za zakladateľa slovenského vysokého školstva. Tabuľa sa nachádza hneď za cestou na fasáde Základnej umeleckej školy A. Cígera.

Radnica sa pýši epitafom, no významná rodina Genersich sa spája s domom na Hlavnom námestí 14.

Reduta pripomína revolučné obdobie. Hlása: Na tomto mieste stála provizórna tribúna z ktorej zaznel hlas slobody v novembri 1989 (1989 – 2009).

Aj keď si dom v ktorom sídli Múzeum bytovej kultúry pamätá naozaj veľa, Martin Rázus (1888 – 1937) sa počas štúdií v Kežmarku zabýval v dome na Hlavnom námestí 37.

Takmer oproti na dome číslo 49 je tabuľa s textom: V tomto dome býval v roku 1869-70 počas svojich štúdií najväčší slovenský básnik, Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921).

Len dva domy od Mariánskeho kostola je ďalšia tabuľa s menom velikána, na ktorého sú Kežmarčania dodnes hrdí. Dávid Frölich (1595 – 1648) bol astronómom, matematikom i geografom. V roku 1640 mu cisár Ferdinand III. udelil titul cisársko-kráľovský matematik.

Vo vstupnej veži hradu je pamätná tabuľa venovaná Dr. Oskarovi Szelényimu, ktorý založil kežmarské múzeum na hrade.

Na Starom trhu sa zase dočítame: V tomto dome bývali v r. 1912-1913 slovenskí študenti kežmarského Lýcea a obchodnej školy: Matej Jančo, Ján Uhrík, Miloš Mičík a Ferdinad Čatloš – členovia tajného spolku MOR HO!, ktorí za svoje národné presvedčenie boli vylúčení zo škôl v Uhorsku.

Pri Bazilike sv. Kríža a Renesančnej zvonici dodnes stojí budova katolíckej ľudovej školy, ktorú v rokoch 1815 – 1818 navštevovali významní matematici a bratia Otto B. Petzval a Jozef M. Petzval, ktorý sa zároveň zaslúžil o zdokonalenie optiky.

Historický cintorín je plný tabúľ, avšak nejedná sa priamo pamätné tabule, ale skôr o epitafy. V blízkom parku je pamätník holokaustu s tabuľou venovanou pamiatke kežmarských Židov a Veľkej synagóge, ktorá stála práve na tomto mieste v rokoch 1883 – 1962.

TO NIE JE VŠETKO

Ďalšie desiatky nespomenutých pamätných tabúľ poukazujú na to, akú bohatú minulosť Kežmarok má. Sú roztrúsené po celom meste na fasádach i ukryté v budovách. Každé jedno zaznamenané meno, či udalosť na nich je pýchou Kežmarku.