REKONŠTRUKCIA HISTÓRIE RODU ZÁPOĽSKÝCH A PORTRÉT HEDVIGY TEŠÍNSKEJ
5. a 6. júla 2023 (prvý vstup o 18:00) a 7. a 8. júla 2023 (prvý vstup o 19:00) sa v interiéri Kežmarského hradu uskutoční predstavenie Krvavé dejiny XIX. – RODOSTROMY.
Do hradu sa vstupuje každých 20 minút v 40 členných skupinách, dĺžka predstavenia je 90 minút.
Divákom pod vplyvom alkoholu a mladším ako 15 rokov nebude umožnený vstup ani s platnou vstupenkou. Nakoľko ide o inscenáciu v netypickom priestore, ktorý vyžaduje striktné dodržiavanie pravidiel, organizátori si vyhradzujú právo vykázať z predstavenia divákov, ktorí nebudú rešpektovať ich pokyny.
VSTUPNÉ:
Cena vstupenky v predpredaji 14,- € (17. júna – 4. júla 2023)
Cena vstupenky priamy predaj 16,- € (5. – 8. júla 2023)
Predpredaj začína od soboty 17. júna 2023.
Telefonické rezervácie výhradne na tel. č.: 0918 744 840.
Predaj vstupeniek v pokladni Kežmarského hradu každý deň od 9:00 do 16:30,
Ak si rezervované vstupenky nevyzdvihnete najneskôr v deň pred predstavením, bude váš vstup znova zaradený do predaja.
Tento rok nebude možné lístky dokupovať večer priamo na bráne. Za pochopenie ďakujeme a tešíme sa na vašu návštevu.
Ako napovedá podtitul predstavenia, pôjde o inscenovanie literatúry faktu. Imrich a Štefan Zápoľskí stoja na začiatku dejín Kežmarského hradu. Zápoľskí boli jednými z najbohatších uhorských magnátov, od ktorých si požičiaval i samotný kráľ (Matej Korvín). Ich mená sú dostatočne známe. Imrich zomrel bezdetný a jeho titul dedičného spišského župana prešiel na brata Štefana. Keď však zomiera Štefan Zápoľský, jeho starší syn Ján má len desať rokov. Napriek tomu sa jeho hradným panstvám stále darí. Mestá, ktoré mali v správe Zápoľskí, naďalej prekvitajú a hrady žijú. Zápoľskí podporujú kláštory kartuziánov, paulínov a cistercitov. S ich podporou sa rekonštruujú kostoly. Je zjavné, že za tým všetkým nemôže byť desaťročný chlapec. Pozoruhodným menom, ktoré sa dostalo do rodostromu Zápoľských je Hedviga Tešínska, manželka Štefana Zápoľského, ktorá po jeho smrti ako vdova dve desaťročia výrazne pôsobila vo viacerých spoločenských i hospodárskych oblastiach a vďaka svojmu piastovskému pôvodu určovala ďalšie smerovanie rodu Zápoľských. Počuli ste už o nej?
Európa od konca 15. storočia prežívala obdobie veľkých zmien. Diela humanistických vzdelancov začínali meniť pohľad na človeka ako takého, na jeho postavenie v spoločnosti, vo svete i vo vesmíre. Všetky tieto zmeny vplývali aj na chápanie osudu vysokopostavenej ženy. Do dejín Európy, Uhorského kráľovstva a v ňom aj Slovenska, vstupuje ženský prototyp femina virili animi – „žena s mužským duchom“. Nie náhodou aj Hedvigu označujú doboví autori týmto termínom. Na jednej strane horlivá podporovateľka cirkvi, mecénka umenia a nepochybne vzdelaná osobnosť, na druhej strane typická predstaviteľka svojho stavu, neváhajúca uplatniť na ochranu systému tvrdé až neľútostné opatrenia.
Aká je táto žena v skutočnosti? Ako premýšľa a čo cíti pri svojich rozhodnutiach? Sú pre ňu vopred dohodnuté sobáše svojich detí len obchodom, alebo premýšľa ako matka aj nad niečím takým, ako je nejaké „šťastie“? Inscenovanie takejto historickej látky je stále výzvou a experimentom. V prameňoch sa dočítame, kde sa zdržiavala, čo vlastnila, ako svoj majetok spravovala, ako chcela vydať svoju dcéru, či oženiť svojho syna. Ale ako rozmýšľala? Ako prežívala úspechy a neúspechy svoje a svojich detí? Prežívala to všetko tak, ako si to predstavujeme my? A ako si to vlastne predstavujeme?
Po minulom ročníku projektu Krvavé dejiny, keď sme sa venovali téme odsunu spišských Nemcov v 20. storočí sa teraz vraciame o 500 rokov späť do minulosti k téme, kde sa môžeme oprieť len o fakty bez emócií. Chýbajú nám rozprávania, svedectvá pamätníkov. Nevieme, akí tí ľudia v skutočnosti boli. A nechceme to ani definovať. Divákom ponúkame inscenovanie faktov. Nie vymyslený príbeh na základe atraktívnych dobových reálií, nie fikciu „ako to asi mohlo byť“. Nepíšeme povesti ani legendy. Snažíme sa vykresliť obraz ženy na základe doložených dokumentov a na pozadí doby, ktorú vieme popísať. Ostatné vznikne v interakcii s divákmi. My ponúkame materiál, ale výsledný portrét bude dielom diváka.
Scenár predstavenia vznikol v spolupráci s historičkou Norou Baráthovou a pracovníčou Múzea v Kežmarku Martou Kučerovou, ktorá ponúkla námet aj databázu faktov. Interiér hradu inscenačne dotvoria pracovníci Múzea v Kežmarku. Tentoraz nepôjde o repliky dobových interiérov – genius loci tvorí samotný Kežmarský hrad. Dnes vyzerá inak ako za čias Zápoľských, ale my sa pokúsime do jeho múrov vrátiť ducha slávnych uhorských bratov a ich rodov. Názov Rodostromy odkazuje na celoživotný ambiciózny plán Hedvigy Tešínskej – zisk uhorskej kráľovskej koruny pre svojho prvorodeného syna Jána Zápoľského. Jeho korunovácia a predtým poľská kráľovská koruna pre dcéru Barboru znamenali nielen naplnenie ambícií rodu Zápoľských, ale svojim spôsobom aj naplnenie ambícií rodu Piastovcov, ktorému sa prostredníctvom tešínskej vetvy na sklonku stredoveku podarilo ešte raz pripomenúť svoju slávnu minulosť.
Každý rok máme ambíciu urobiť Krvavé dejiny inak. Napriek tomu, že máme pocit, že všetko sme už robili. Dejiny majú jednu nevýhodu – že tie staré už nepribúdajú a treba stále pozornejšie čítať a lepšie hľadať. Našli sme. Našli sme meno Hedviga Tešínska, ktoré sa v dejinách Kežmarského hradu „stratilo“ v tieni mena Zápoľský. Chceme sa pokúsiť o inscenáciu bez vymyslených legiend a dohadov. O inscenovanie faktov. Nikoho nechceme na scéne zabíjať, nechceme v hrade biele, čierne a iné záhadné panie. Naša hrdinka má tentoraz historicky korektné meno: Hedviga Tešínska. Sami sme dlho premýšľali nad tým, aká bola. Niečo málo tušíme. A na ostatné prídete možno vy – naši diváci.
Marcel Hanáček, autor scenára
(s použitím štúdie Veroniky Kucharskej Ducissa)
Zdroj: https://kezmarok.com/
