info@tatryspispieniny.sk
+421 52 449 2135
default-logo

Milí návštevníci, vitajte v obci Malá Franková.

Pripravili sme pre Vás 2 náučné chodníky: Furmancova droga – Horným koncom a Furmancova droga -Dolným koncom.
Pri prechádzke v teréne potrebujete mať pri sebe aktívny telefón s mobilnou aplikáciou čítania QR kódov. Budete postupovať po žltej alebo zelenej značke chodníkov. Na trase nájdete tabuľky s QR kódmi, ktoré Vám poskytnú niekoľko užitočných informácií či zvukové nahrávky. Zažijete nezabudnuteľné výhľady a príjemnú prechádzku v okolí. Furmancova droga – znamená v miestnom goralskom nárečí cestu, po ktorej
vozili furmani drevo, prípadne iný náklad.

Vypočujte si originálny pozdrav v goralskom nárečí tu: POZDRAV

  • Štart - stanovište č.1


    Kto sú vlci? Vedzte, že obyvateľov Malej Frankovej susedia z okolitých dedín volajú „ vlkmi“. Možno to súvisí s tým, že často museli svoje ovečky v zime chrániť pred hladnými vlčími svorkami.

     

    História obce

    Dolina Frankovského potoka v Spišskej Magure bola osídlená už koncom 13.storočia. Vznikla tu dedina Franková, ktorá svoje meno dostala zrejme po magistrovi Frankovi z rodu Berzevici, ktorý tu žil koncom 13. a 14.storočia. Dedina bola založená na šoltýskom (nemeckom) práve. Koncom 14.storočia prešla obec do vlastníctva kartuziánov na Skale útočišťa a potom patrila k panstvu Červený kláštor v Lechnici. Okolo polovice 16.storočia bola Franková doosídlená rusínskym obyvateľstvom na valašskom práve. Roku 1563 kráľ daroval majetky patriace k panstvu Červený kláštor Spišskej kapitule, po nej ich istý čas vlastnili Juraj Magócy a Štefan Tököli a koncom 16. storočia Juraj Horváth z Plavča. A práve on sa zaslúžil o založenie Malej Frankovej na kopaničiarskom práve. Neskôr vlastnili majetky: Rákociovci, nitriansky biskup Ladislav Matiašovský, rehoľa kamaldulov, grécko-katolícke biskupstvu v Prešove. V rokoch 1979-1990 boli Veľká a Malá Franková zlúčené do obce Franková. Od roku 1990 je Malá Franková opäť samostatnou obcou.

    Erb : V erbe obce dominuje podobizeň biskupa Romualda, ktorá odzrkadľuje vzťah ku kartuziánskemu mníšskemu rádu, sídliacemu po stáročia v Červenom Kláštore. V modrom gotickom štíte zo zelenej päty vyrastá strieborný strieborne odetý žehnajúci mních so zlatou berlou v ľavej ruke. V strede zelenej päty štítu je zlatý štvorlístok sprevádzaný po stranách dvoma striebornými päťcípymi hviezdami.

    Tip na výlet do okolia:

    Navštívte kláštor kalmadulských a kartuziánskych mníchov v Červenom Kláštore, kde sa dozviete viac o histórii regiónu, či legendu o lietajúcom mníchovi Cypriánovi.

    Viac informácií nájdete na: http://www.muzeumcervenyklastor.sk/

    Pokračujte po žltej značke na stanovište č. 2.

  • Areál Sedempočetníkov - stanovište č. 2


    Nachádzate sa v areáli s názvom Ogrod svätých sedmopočetníkov– staroslovenský areál a prvé ľudové múzeum hlaholiky. Pri vstupe do areálu sa nachádza pieskovcová socha Matky Božej. Po areáli sú rozmiestnené drevené sochy sedmopočetníkov: sv. Cyril a Metod, sv. Gorazd, sv. Kliment, Nauma, Sáva a Angelár. Uprostred je najmenší drevený kostolík na Slovensku. Areál je venovaný spomienke a oslave národných buditeľov Slovákov. Autorom areálu je kňaz Donát Čarnogurský.

    Po prehliadke areálu pokračujeme na 3. stanovište, ktoré sa nachádza pri kapličke.

  • Kaplička - stanovište č. 3


    https://drive.google.com/drive/folders/1VvqR8Bore4VFXeVjvgHMPXUjQu5eMYC5

    Pred mnohými rokmi žil v Malej Frankovej statočný muž Vojtko. Ťažko celé dni pracoval, aby uživil svoju rodinu. Jedného ráno povedal žene, aby mu pripravila niečo pod zub a on pôjde pod Magurku pokosiť trávu pre zvieratá. Svižne kráčal po strmom kopci a srdce sa mu chvelo radosťou nad prekrásnou prírodou frankovského chotára. Ako tak kosil, pot mu stekal po tvári, začul akési zvuky.

    Až celý stuhol od strachu, keď zbadal, že z lesa sa na neho vyrútil na cválajúcom koni zúrivý Turek so šabľou v ruke. Vojtko v sebaobrane napriahol kosu, kôň sa splašil a Turek spadol na kosu, ktorá mu prebodla brucho. Hodnú chvíľu sa spamätával s činu, lebo ešte nikdy nezabil človeka. Potom vyhrabal jamu, vojaka pochoval a miesto obložil kameňmi. Nakoniec do hrobu zapichol šabľu. Vyčerpaný sa pobral domov a porozprával žene aj ľuďom v dedine, čo sa mu prihodilo. Ľudia v Malej Frankovej sa obávali tureckého vpádu a pomsty za smrť svojho vojaka. Frankovčania postavili na ochranu pred nepokojnými a blúdiacimi duchmi kapličku. Starí ľudia rozprávajú, že aj v tejto kapličke sa môže nachádzať kameň z hrobu tureckého vojaka.

    Tip na výlet: Chcete sa pozrieť na Magurku, kde Vojtko kosil? Vyberte sa Za Magurku pri dome č.31 po poľnej ceste. Na vrchole kopca vás očarí pohľad na hrebeň Belianskych Tatier.

    Od kapličky sa vyberieme po žltej značke náučného chodníka, ktorá súbežne pokračuje určitým úsekom so žltou turistickou značkou) na stanovište č. 4.

  • Najkrajší výhľad na Furmancovej droge - stanovište č. 4


    Nachádzate sa na jednom z najkrajších miest na Furmancovej droge. Tu vidíte uprostred malebnej horskej prírody Spišskej Magury v doline Frankovského potoka v celej jej kráse obec Malú Frankovú. V diaľke sa vypínajú štíty Belianskych Tatier a za nimi vrcholy Vysokých Tatier. Vidiac tú nádheru, ktorá chytá za srdce, často si tu obyvatelia pri práci zaspievali.

    Vypočujte si goralsku pieseň z Malej Frankovej:

    https://www.youtube.com/watch?v=6BigNaKDqSI

    Pohorie Spišskej Magury má prevažne hornatinový a vrchovinový reliéf. Väčšinu povrchu zaberajú prevažne ihličnaté lesy, v ktorých pôvodné bučinové a jedľo-bučinové lesy nahradili smrekové lesy. Odlesnené časti pohoria zaberajú lúky, pasienky, kroviny a menšie polia.

    Okolie obce ponúka v letnom období výborné podmienky na cyklopotulky, turistiku v prírode, ako aj na zber húb, malín, čučoriedok a iných lesných plodov. Skúste sa poobzerať po okolí, či nájdete niektoré z lesných plodov a pochutnajte si na nich. Potom sa vráťte späť do dediny tou istou trasou.

    Môžete si oddýchnuť, alebo vyhľadať druhý náučný chodník –Furmancova droga – Horným koncom, ktorý má svoje 1. stanovište pri miestnej knižnici.

    Spracovali:

    • Ing. Gabriela Bodnárová, Ing. Milan Kuľanda, PhD.
    • Foto: Ing. Gabriela Bodnárová, Ing. Milan Kuľanda, PhD.
    • Foto Múzeum ČK a Splav Dunajca: zdroj archív OOCR TSP

    https://pixabay.com/photos/wolf-zoo-canis-lupus-canine-mammal-725388/- foto Vlk dravý

    https://obrazky.superia.cz/ostatni/turek.php